„Aby ľudia nikdy nezabudli na hrôzy, ktoré sú spojené s 2. svetovou vojnou, aby nikdy nedopustili, aby sa niečo podobné ešte zopakovalo.“
Týmito slovami začala svoje rozprávanie pani Veronika Homolová Tóthová , keď nám predstavila svoju knihu Mengeleho dievča.
Naša pani riaditeľka nám najprv hosťa predstavila a dozvedeli sme sa, že bola žiačkou našej školy, neskôr redaktorkou miestnej lokálnej televízie a dnes je redaktorkou televízie JOJ.
K napísaniu tejto knihy ju priviedli rozhovory s ešte žijúcimi pamätníkmi neslávnych vojnových rokov.
Za pani Violou Stern Fischerovou musela vycestovať až do Prahy, aby zistila, že túto nesmierne skromnú osôbku denno-denne stretávala v lučenských uliciach. Trvalo veľmi dlho nielen kým ju našla, ale aj kým sa začala rozpletať niť jej pohnutého a tvrdo skúšaného života. Veď prežiť štyri koncentračné tábory, prežiť pokusy „anjela smrti“ doktora Mengeleho , podstúpiť strastiplný pochod smrti, ujsť a prejsť  pešo naprieč  vojnou zničenou Európou až domov, do Lučenca, aby zistila, že z celej mnohopočetnej rodiny zostala iba ona a jej brat, na to treba ozaj silnú povahu.
Pani Homolová Tóthová mala veľmi nabitý program, preto sa po predstavení knihy, fotení a zápisu do našej kroniky ponáhľala na ďalšie stretnutia v Novohradskej knižnici.
Nám ostalo vyše dvadsať výtlačkov tejto knihy, aby ju čo najviac našich žiakov prečítalo a mohli sme na hodinách slovenského jazyka o nej ďalej besedovať, aby sme ani my nezabudli a k ľuďom podobným pani Fischerovej mali naveky hlbokú úctu.

                                                                                                                                                  foto